Mladá, talentovaná a usmievavá východniarka, ktorá túži rozdávať radosť. To je Slávka Tkáčová. V hudbe sa pohybuje už od malička a túto cestu jej pomohlo odštartovať víťazstvo v celoslovenskom Gospeltalente.

  1. Keby si sa mala charakterizovať nejakou vetou, aká by to bola ?

Je to dosť náročná otázka, charakterizovať sa jednou vetou. No skúsim si „pomôcť“ jedným citátom, ktorý mi veľa dal, a je mi tiež veľkou inšpiráciou – „Za to čo robíš nečakaj ceny, pretože toto nie je súťaž o ceny, ale život. A ceny vždy dávajú omylní ľudia a kvôli ním to nerobíš.“ Preto sa snažím robiť veci pre naplnenie, ktoré v nás vytvárajú, nie pre ocenenia, ktoré v nás naopak zaberajú miesto, ktoré patrí inému, krajšiemu, no hlavne hodnotnejšiemu pocitu.

  1. Viedli ťa ku viere rodičia alebo si sa k nej dostala sama ?

K viere ma viedli moji rodičia, no časom si na základe vlastných skúšok života budovala vieru ďalej prirodzene sama. V jednej múdrej knihe som raz čítala, že nám viera bola daná a upravená pre naše detské chápanie, pretože sme vtedy boli deti. Teraz už nie sme, preto môžeme objavovať nové, zisťovať, že žiadne otázky nie sú zakázané. Keď to robiť nebudeme, naša viera zostane stále detská a postupne v priebehu rokov už detinská. Takže som veľmi vďačná za mojich rodičov, za vieru, ktorú do mňa vštepovali, no už dávno prišiel čas, prebrať to na seba.

  1. Podporovala ťa tvoja rodina na ceste k spevu ?

Keďže pochádzam  z hudobníckej rodiny, stále som bola, aj som v tomto smere podporovaná od mojich najbližších, za čo som veľmi vďačná.

  • Pred pár dňami si vydala novú pesničku s názvom V NÁS. Vieš nám opísať o čom je táto pieseň a kde si čerpala inšpiráciu ?

Pieseň V NÁS je veselé vyznanie o radosti, ktorú vieme ovplyvniť len my. Nebojím sa povedať, že aj teraz môžeme byť šťastní. Stačí sa pre šťastie rozhodnúť, a ak je a bolo v našo msrdci naozaj, nie je závislé od okolností. Všetko je v nás!

  1. Na Festivale Lumen si už vystupovala. Navštívila si ho niekedy aj ako účastníčka ? Ako ho hodnotíš ?

O Festivale Lumen som počúvala už ako malá a mala som veľkú túžbu tam raz ísť. Rokmi to Boh zariadil tak, že som si u vás mohla zaspievať, no môj „detský sen“ ísť raz na Festival Lumen ako účastníčka sa mi ešte stále nesplnil, tak raz snáď príde aj to, lebo za mňa je to jeden z najlepších kresťanských festivalov na Slovensku.

  1. Je pre teba ľahké postaviť sa na stage ? Ako bojuješ s trémou ?

Trému samozrejme mám. Niekedy to je skôr pocit zodpovednosti, aby všetko dopadlo ako má, no stále sa to celé stresujúce vo mne ukončí maximálne po prvej pesničke. S trémou bojujem modlitbou, lebo tá je najsilnejšia zbraň za čokoľvek a proti čomukoľvek.

No na stagei som už dlho nestála (smiech)! No od januára som bola v Lisabone a keď som sa nedávno vrátila na Slovensko, skočila som rovno do karantény. Tak verím, že si tento krásny pocit budem čoskoro môcť zažiť znova… pokojne aj s trémou. (smiech). 

  1. Z čoho máš najväčší strach ?

Veľký strach mám zo psov, keďže ma raz jeden riadne dohrýzol, no prirodzene mám aj strach, ktorý sa nedá chytiť. Je to strach o moju rodinu.

  1. Máš nejaké zvláštne koníčky/návyky ?

Mám! Tie máme asi všetci. Keďže som vyššie spomínala, že si viac všímam samú seba, čo-to som o sebe zistila, a to napríklad, že nerada spím. Pred nedávnom som sa pristihla pri tom, ako si pred spaním hovorím: „Och, Slávka, zas musíš ísť spať.“  (smiech). Nie, že by som nebola unavená a preto je to tak. Ja veľmi neobľubujem noc a tmu, ja totižto nemám rada ani spánok. Je to dosť zvláštny „návyk“ ? (smiech).

  1. Existuje nejaká bežná aktivita, ktorá sa ti vyslovene protiví ?

Áno. Je to umývanie riadu, ktorému som sa vždy zámerne vyhýbala, no teraz, keďže som často preč z domu, to za mňa nikto nerobí. Učím sa tak prekonávať v tejto aktivite a pomaly zisťujem, že sa to dá zvládnuť (smiech).

  1. Ako tráviš toto obdobie ? Čo by si poradila čitateľom, ako plnohodnotne využiť čas v karanténe ?

Priznám sa, že mi to z jednej strany padlo vhod, pretože som tak dlho nebola doma, azda odkedy som skončila základnú školu. Užívam si čas s rodinou, mám tiež veľa priestoru na hudbu, čo ma naozaj teší a v neposlednom rade aj na diplomovku, na ktorej aktuálne pracujem.

Čo by som vám poradila ? Asi to, čo v poslednej dobe sledujem aj ja. Mať viac času na seba. Možno to teraz vyznelo sebecky, no mám na mysli pozorovanie a lepšie pochopenie samého seba ako človeka. Viac vnímať svoje správanie voči svojej rodine, svoje reakcie a aj vzťah, ktorý máme/nemáme s Bohom.

Write a Reply or Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.