Sima Martausová na Festivale Lumen

05.04.2020, Trnava

Sima Martausová – speváčka, ktorá ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo francúzskom mariánskom pútnickom mieste La Salette – Fallavaux, si už získala pozornosť mnohých ľudí aj vďaka svojmu talentu. Vlastné piesne mala možnosť ponúknuť poslucháčom aj minulé roky na festivale Lumen.

Ako by si sa charakterizovala na úvod? Kto si? Čo je pre teba typické? 

Som normálne dievča, ktoré miluje hory, skaly, hudbu, ľudí a toho kto ich stvoril:-)

Mala si v minulosti sen, túžbu, stať sa speváčkou? Venovala si sa spevu aj v detstve? 

Rada som spievala už od detstva, písala som si vlastné básne už v škôlke, ale nikdy som nemala sen byť speváčkou. Skôr som chcela byť kozmonautka a neskôr po strednej škole som sa hlásila na architektúru, kde ma však neprijali. Až na výške som sa začala venovať hudbe a skladaniu vlastných piesní:-)

Teraz píšeš piesne, ktoré upriamujú pohľad aj na Boha. S akými piesňami si začala? Ako na to reagovalo tvoje okolie? Spolužiaci, rodina, kamaráti…

Písať o Bohu je pre mňa také prirodzené, ako keď píšem o horách, vzťahoch, láske.. Aj moje prvé piesne boli hlavne modlitby, ale aj teraz (možno aj viac ako predtým) skladám piesne, ktoré sú pre Boha. Aj na pripravovanom albume ich bude viac:-) 

Moje najbližšie okolie, priatelia ma prijímajú takú aká som, či som veriaca či nie. Aj ja prijímam ostatných rovnako, bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania. 


Stretávaš sa s odsudzovaním, či vysmievaním pre tvoju vieru? Ak áno, ako na tieto situácie reaguješ? 

Väčšinou sa stretávam s prijatím. Mnohokrát sa ma ľudia pýtajú, či nie je ťažké byť veriaca, keď sa občas vyskytnem aj v takom “showbiznisovejšom” prostredí a vždy im poviem, že práve to, že som veriaca mi to robí ľahšie a drží ma to pri zemi a pomáha mi uvedomovať si, od koho ten dar mám. Je ľahké byť veriaca a hovoriť o Bohu v kostole, ale zistila som, že ani v inom prostredí to nie je ťažké. Ľudia to buď príjmu, alebo nie, ale je to už na nich. Nikoho do ničoho nenútim 🙂 Párkrát som sa určite stretla aj s neprijatím toho, že som veriaca, alebo odsudzovaním, ale vždy si poviem, že ak ma niekto nemá prijímať len preto, že verím v Boha a verím Bohu, tak mi je to jedno.  Občas sa žiaľ stretávam s odsudzovaním aj medzi veriacimi, ktorí naopak neprijímajú neveriacich, alebo tých, ktorí sa nejakým spôsobom “vymykajú” ich predstavám o “veriacom človeku”. Ale podľa mňa je len jeden najvyšší sudca, ktorý má právo toto riešiť a my nemáme čo súdiť a hodnotiť podľa toho, či niekto verí alebo neverí.

Čo ťa inšpiruje a podnecuje k písaniu? Je o tebe známe, že máš veľmi rada hory, koniec koncov spomínaš to aj vo svojich piesňach.

V mnohých piesňach spomínam hory, skaly a prírodu:-) Mám ich tak rada, že sa to jednoducho odráža aj v piesňach.  

Teraz možno otázka pre ľudí, ktorí ťa zatiaľ nepoznajú – čo sa snažíš odovzdať poslucháčom svojimi piesňami?

Ja s ľuďmi len zdieľam to, čo cítim, čím sa trápim, čo ma teší, čo prežívam a ako vnímam rôzne situácie v mojom živote. Nemám zámer niečo odovzdávať (to nechávam skôr na Ducha Svätého:)..), skôr sa teším z toho, že sa s nimi môžem deliť o ten dar, ktorý som dostala. 


Čo pre teba znamená krása, ako by si ju definovala?

Pre mňa je krásou dobro. V akejkoľvek podobe. Čo je dobré, čestné, čisté, to je pre mňa aj krásne:-)


Ak to nie je tajomstvo, aký je tvoj najväčší sen?

Túžim len žiť najlepšie ako viem, tešiť ostatných a prinášať aspoň kúsok dobra tam, kde mám možnosť. Túžim chodiť do hôr najčastejšie ako budem môcť, tvoriť, mať raz svoju vlastnú rodinu a detičky..

A ak sa podarí, keď budem mať už svoju rodinu, tak túžim si zaobstarať aj vlastné sliepky:-D


Teraz v čase karantény, máš asi aj ty čas na veci, ktoré by v normálnom fungovaní boli na druhej koľaji. Ako tento čas prežívaš? 

Pre mňa je tento čas veľkým požehnaním. Uvedomujem si, že to nie je pre svet ľahké, ale vidím v tom aj možnosť pozerať sa na život z inej strany. Zahlbovať sa do seba, rozmýšľať nad tým, čo je naozaj podstatné, vážiť si čerstvý vzduch, prechádzky, naozajstné priateľstvá, zdravie, život, ale aj sväté omše a objatia, ktoré mi chýbajú…


Not alone – heslo budúceho festivalu Lumen. Ako sa dotýka teba?

Pri tomto hesle mi napadla veta z filmu Into the wild, kde si hlavný hrdina na konci svojho života uvedomil, že šťastie je najkrajšie, keď ho s niekým zdieľame. 

Zároveň to pre mňa znamená aj povzbudenie byť tu pre iných a nie sama pre seba. 🙂


Ďakujeme veľmi pekne za odpoveď a prajeme pekný a požehnaný deň +

Write a Reply or Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.