Učiteľka karanténa

„Kresťan nemôže byť pesimistom. Kresťan nemôže byť nikdy pesimistom! “ – pápež František. A mňa, z Božej milosti, vždy priatelia zaradili do skupiny realistických optimistov. Preto ponúkam pohľad, ktorý niekedy pozerá aj cez povestné básnické ružové okuliare. 

Ako prvé čo som bola skrze sestru karanténu naučená, je väčšia vďačnosť. Vďačnosť za veci, ktoré by som bežne prežila bez povšimnutia. Zvuk kostolných zvonov, hlasitý a pestrý spev vtákov, ktorý ma budí, či len pekná pieseň pustená ráno v rozhlase. 

Ruka v ruke ako mesiac s hviezdami kráča vďačnosť so všímavosťou, citlivosťou. Akoby sa v tento tichý čas rozleptávalo srdce z kameňa a nahrádzalo ho srdce z mäsa. Pomaličky, potichu. Všimnúť si ako krásne rozkvitajú tulipány, či byť viac citlivá na prejavy lásky mojej rodiny.

Čo mi pripomína ďalší uzlík, ktorý sa rozpletá – komunikácia, spolužitie (symbióza :-D). Naučiť sa žiť vedľa seba tak, aby to nebol istý druh parazitizmu navzájom, ale ako harmonická symbióza. Sú špinavé riady? Ja ich umyjem! Dlho som nevidela babičku? Zavolajme jej! Alebo len tie krásne obyčajné večery strávené pozeraním filmov ako jedna rodina…

Avšak nejde to bez konfrontácie, ktoré treba  vždy najneskôr večer prijať ako neodhalenú stránku seba s vďačnosťou. Tak veľa som sa o sebe v tento čas dozvedela! Situácie s rodinou, ktoré mi dobrý Boh dáva zažiť, aby som vyšla na cestu takého poznania, akým ma pozná len On. Je to pre mňa aj čas očisťovania…  

Možno aj práve preto som pálená túžbou stále kráčať cestou svätosti. Prijímať všetok čas ako dar. Zorganizovať si to tak, ako myslím, že to je najlepšie. Modlitba, štúdium, domov. Avšak ani jedno neodpojiť od druhého… Učím sa disciplíne dodržiavať harmonogram, ktorý si tvorím v konzultácií s rodinou. 

Aj týmto sa mi upravil pohľad na činnosti, ktoré by som mala robiť. Už to nie je napr. učím sa, aby som pri písomke nedostala zlú známku, ale učím sa, lebo mi bola daná milosť naučiť sa tieto infošky. Viem, triviálny príklad, ale tak to je vo všetkom – hľadám dôvod, pre čo/Koho robím to, čo robím… Nie len preto, lebo musím, ale preto, lebo „musím“. Zrozumiteľné?

A asi to najhlavnejšie, teraz boli dané chvíle, kedy sme mohli opäť obrátiť svoj zrak na Pána. Zhodnotiť stretnutia a odtrhnúť pohľad od ľudí. Vidieť „za“. Áno, tento môj dobrý priateľ ma naozaj privádzal bližšie k Tebe a odhaľoval mi Ťa, hoc sme si to asi ani jeden vtedy neuvedomili. Čas opäť skrze milosť očistiť zrak od kalu časnosti a zahliadnuť záblesk večnosti. Práve skrze prítomný okamih.

Týchto 7 vecí mám možnosť učiť sa behom jedinečného času ako je tento. Pozerať sa na udalosti, ako možnosť žiť, nie len prežívať. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. (1 Kor 13, 13)

Začiatkom mája sa uskutoční historicky prvá online GODZONE konferencia

V dňoch, kedy sa zaradom rušia verejné podujatia, projekt Godzone prichádza s výnimočnou myšlienkou a pozýva na Godzone konferenciu 2020, ktorá sa bude konať historicky prvýkrát ONLINE. Téma konferencie je NANOVO a okrem posolstiev, ktoré ukrýva, zároveň tento názov v plnej miere vystihuje nový formát realizácie, ktorý tu doteraz ešte nebol a je na Slovensku unikátny. Konferencia bude prebiehať v dňoch 8. až 9. mája a oddnes sa môžu záujemcovia prihlasovať na stránke: konferencia.godzone.sk

V histórii prvá Godzone konferencia NAŽIVO

Hoci v súčasnosti ľudia zažívajú veľa obmedzení a izoláciu, online priestor má obrovský potenciál, ktorým môže zasiahnuť, povzbudiť  a priniesť evanjelium tisícom. S týmto cieľom sa organizátori chopili príležitosti a prvýkrát budú vysielať konferenciu naživo: „Momentálna situácia ovplyvnila nás všetkých, zavrela dvere mnohým veciam, na ktoré sme boli zvyknutí, avšak veríme, že aj keď sa nemôžeme spolu stretávať na slávení liturgie, stretkách a chválach, karanténa sa nevzťahuje na náš vzťah s Bohom. Práve my, kresťania, by sme mali byť tí, ktorí budú hľadať riešenia a budú nádejou a svetlom pre okolitý svet. Preto sme sa rozhodli zrealizovať Godzone konferenciu úplne novým spôsobom a umožniť tak ľuďom, aby v tomto období prijali povzbudenie, modlitby, uzdravenie a nádej do ďalších dní. Usilujeme sa aj o to, aby to okrem duchovného povzbudenia bol aj skvelý audio-vizuálny zážitok, keďže túžime robiť veci najlepšie ako vieme a vzdať aj takýmto spôsobom Bohu chválu,“ vysvetľuje riaditeľ projektu Godzone, Július Slovák a k celému priebehu dodáva, „konferencia bude prebiehať naživo, s niektorými hosťami sa budeme spájať online a aby sme zabránili riziku, časový harmonogram programu tvoríme tak, aby sa účinkujúci vôbec nestretli. Pri realizácii teda zachovávame maximálne bezpečnostné opatrenia.“

Hodnotný program, ktorý spája duchovnú hĺbku aj umenie

Godzone konferencia je organizovaná každoročne od roku 2012 s cieľom hlbšieho zjednotenia generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo (KIOBK). Organizátori veria, že napriek tomu, že tentokrát nie je možné osobné stretnutie s ľuďmi, prostredníctvom živého prenosu sa môžu zjednotiť a spoločne duchovne rásť. O kvalitné a hodnotné prednášky sa postarajú duchovní otcovia Ján Buc a Jozef Mihok. Generácii KIOBK sa prihovorí aj Zuzana Petrová a Július Slovák zo spoločenstva SP. Silou hlbokých piesní atmosféru dotvoria kapely PIARMUSIC, LCH LIVE, ESPÉ a ďalší. V programe sa objaví aj Ivana Kučerová, choreografka a aktívna interpretka na profesionálnych scénach.

Okrem hlavného programu bude súčasťou aj Detská konferencia pre najmenších, ktorá bude prebiehať ONLINE pomedzi jednotlivé bloky programu. Deti sa môžu tešiť sa pestrý program plný smiechu, v ktorom ich čakajú detské chvály, divadlo, súťaže a pútavé príbehy o Bohu a Jeho kráľovstve. Nebude chýbať ani svätá omša a zábavná časť programu s názvom „Mix session“.

Aj tento rok prebieha kampaň – „PBS – Pomôž blížnemu svojmu“, prostredníctvom ktorej ľudia môžu zaplatiť vstupné človeku, ktorý si to nemôže dovoliť. Zároveň, ak niekto pomoc potrebuje, môže o ňu požiadať na stránke: konferencia.godzone.sk

Nájdu sa mladí odhodlaní ľudia?

Ahojte milí mladí priatelia,

Dostal som ponuku napísať vám niekoľko riadkov na tomto blogu Festivalu Lumen. Ako už všetci vieme, toho roku sa na Festivale nestretneme. Situácia sa vyvinula tak a my, spolu s toľkými inými, aj s tými najmocnejšími vo svete, sme sa museli skloniť pred malým nespratným vírusom.

Nechcem vám však písať naširoko o tejto mimoriadnej situácii a už vonkoncom nie predpovedať hovoriť o tom, čo to všetko prinesie. Chcem sa dotknúť len jednej skutočnosti, ktorá sa nás kresťanov veľmi hlboko dotkla: nemožnosť zhromažďovať sa v kostoloch a sláviť sv. omše.

Ale poviem to z inej strany. Všetci dobre viete, že keď saleziáni organizujú nejakú akciu, vždy sa tam slúži sv. omša. Či je to Festival Lumen alebo Kama, turnaj vo futbale, alebo hociajká iná akcia, tam všade povinným bodom býva ponuka sv. omša. Letné pobytové, či prímestské tábory – vždy, každý deň, omša.

Za tým všetkým je jedna jediná myšlienka. Na tejto zemi, o tom sme my kresťania presvedčení, sa na svete neodohralo nič dôležitejšie a rozhodujúcejšie ako to, čo ľudia vo svete môžu nazvať príbehom Ježiša z Nazareta. Pre nás kresťanov to nie je len príbeh, ale udalosť, v ktorej sme spoznali lásku, ktorá sa nás dotkla a dala nám večnosť.

Istý človek, ktorý Ježiša dôverne poznal napísal: čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. – Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život (1Jn1,1-2)

Odvtedy sa tento prúd lásky nezastavil. Ide od srdca k srdcu, od národa k národu. Od prvej chvíle kresťanstva si veriaci starostlivo odovzdávali osobitnú pamiatku na Ježiša.

Už sv. Pavol nejakých zhruba 20 rokoch po Ježišovej smrti píše toto: Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: “Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku. “Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: “Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.” A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.( 1Kor11,23-26)

Uvedomujeme si vôbec, že slúženie sv. omše je tradícia, ktorá nemá vo svete obdobu. Od prvých čias až po dnes. Bez prerušenia. Je to nielen úloha, ale život kresťana. Tam na omši, deň, čo deň, ten Ježiš vstupuje do spôsobu chleba a nechá sa lámať, nechá sa dávať. Aby si v každom dni svojho života mohol mať istotu, že si milovaný, že si vykúpený.

Isto, nie všetci to chápu. Mnohým vadí kňaz, kázeň, mnohí si nenájdu čas. Tak to bolo aj počas dejín. A tak sa aj dnes hľadajú ľudia, ktorí sa pokúsia porozumieť lámanie chleba, Kristovu obetu. Preto sa my saleziáni snažíme, aby omša bola v blízkosti života, hry a zábavy, lebo len tak sa človek môže naučiť, že všetko dobré a krásne sa môže a má spájať s Kristom a jeho láskou.

Sv. omše už pár týždňov nie sú. Niekto si možno povie: No, a čo? … To však môže povedať len ten, kto ešte neporozumel skrývajúci sa poklad, ktorý má na dosah ruky. Hoci z nevedomosti, ale povedal vlastne toto: to, že Kristus žil, to, že Kristus zomrel, to, že v ňom môžem mať život … mne to je vlastne jedno. Mne nezáleží na tom, že on nám zanechal takúto pamiatku, aby sme ju slávili.

Chcem ťa teda pozvať, cez túto Veľkú noc, keď nesmieš ísť do kostola, nesmieš byť na omši, aby si si našiel čas a prosil Boha, aby ti pomohol objaviť lásku i na všednej omši, s biednou kázňou a popri tých pár babkách v kostole. (Keby si však vedel, čo niektoré z nich prežili a obetovali, asi by si sa na nich inak pozeral.) A prajem ti teda požehnanú Veľkú noc, aby si mal milosť pochopiť, že nič väčšie a silnejšie sa na svete nestalo, než to, čo slávime v týchto troch dňoch. Nájdu sa po tejto Veľkej noci bez omše mladí ľudia, ktorí sa odhodlajú objaviť krásu omše? A budeš medzi nimi? Ja sa nádejam, že hej.

V modlitbe don Pavol, salezián

„Skladám piesne, ktoré sú pre Boha.“

05.04.2020, Trnava

Sima Martausová – speváčka, ktorá ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo francúzskom mariánskom pútnickom mieste La Salette – Fallavaux, si už získala pozornosť mnohých ľudí aj vďaka svojmu talentu. Vlastné piesne mala možnosť ponúknuť poslucháčom aj minulé roky na festivale Lumen.

Ako by si sa charakterizovala na úvod? Kto si? Čo je pre teba typické? 

Som normálne dievča, ktoré miluje hory, skaly, hudbu, ľudí a toho kto ich stvoril:-)

Mala si v minulosti sen, túžbu, stať sa speváčkou? Venovala si sa spevu aj v detstve? 

Rada som spievala už od detstva, písala som si vlastné básne už v škôlke, ale nikdy som nemala sen byť speváčkou. Skôr som chcela byť kozmonautka a neskôr po strednej škole som sa hlásila na architektúru, kde ma však neprijali. Až na výške som sa začala venovať hudbe a skladaniu vlastných piesní:-)

Teraz píšeš piesne, ktoré upriamujú pohľad aj na Boha. S akými piesňami si začala? Ako na to reagovalo tvoje okolie? Spolužiaci, rodina, kamaráti…

Písať o Bohu je pre mňa také prirodzené, ako keď píšem o horách, vzťahoch, láske.. Aj moje prvé piesne boli hlavne modlitby, ale aj teraz (možno aj viac ako predtým) skladám piesne, ktoré sú pre Boha. Aj na pripravovanom albume ich bude viac:-) 

Moje najbližšie okolie, priatelia ma prijímajú takú aká som, či som veriaca či nie. Aj ja prijímam ostatných rovnako, bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania. 


Stretávaš sa s odsudzovaním, či vysmievaním pre tvoju vieru? Ak áno, ako na tieto situácie reaguješ? 

Väčšinou sa stretávam s prijatím. Mnohokrát sa ma ľudia pýtajú, či nie je ťažké byť veriaca, keď sa občas vyskytnem aj v takom “showbiznisovejšom” prostredí a vždy im poviem, že práve to, že som veriaca mi to robí ľahšie a drží ma to pri zemi a pomáha mi uvedomovať si, od koho ten dar mám. Je ľahké byť veriaca a hovoriť o Bohu v kostole, ale zistila som, že ani v inom prostredí to nie je ťažké. Ľudia to buď príjmu, alebo nie, ale je to už na nich. Nikoho do ničoho nenútim 🙂 Párkrát som sa určite stretla aj s neprijatím toho, že som veriaca, alebo odsudzovaním, ale vždy si poviem, že ak ma niekto nemá prijímať len preto, že verím v Boha a verím Bohu, tak mi je to jedno.  Občas sa žiaľ stretávam s odsudzovaním aj medzi veriacimi, ktorí naopak neprijímajú neveriacich, alebo tých, ktorí sa nejakým spôsobom “vymykajú” ich predstavám o “veriacom človeku”. Ale podľa mňa je len jeden najvyšší sudca, ktorý má právo toto riešiť a my nemáme čo súdiť a hodnotiť podľa toho, či niekto verí alebo neverí.

Čo ťa inšpiruje a podnecuje k písaniu? Je o tebe známe, že máš veľmi rada hory, koniec koncov spomínaš to aj vo svojich piesňach.

V mnohých piesňach spomínam hory, skaly a prírodu:-) Mám ich tak rada, že sa to jednoducho odráža aj v piesňach.  

Teraz možno otázka pre ľudí, ktorí ťa zatiaľ nepoznajú – čo sa snažíš odovzdať poslucháčom svojimi piesňami?

Ja s ľuďmi len zdieľam to, čo cítim, čím sa trápim, čo ma teší, čo prežívam a ako vnímam rôzne situácie v mojom živote. Nemám zámer niečo odovzdávať (to nechávam skôr na Ducha Svätého:)..), skôr sa teším z toho, že sa s nimi môžem deliť o ten dar, ktorý som dostala. 


Čo pre teba znamená krása, ako by si ju definovala?

Pre mňa je krásou dobro. V akejkoľvek podobe. Čo je dobré, čestné, čisté, to je pre mňa aj krásne:-)


Ak to nie je tajomstvo, aký je tvoj najväčší sen?

Túžim len žiť najlepšie ako viem, tešiť ostatných a prinášať aspoň kúsok dobra tam, kde mám možnosť. Túžim chodiť do hôr najčastejšie ako budem môcť, tvoriť, mať raz svoju vlastnú rodinu a detičky..

A ak sa podarí, keď budem mať už svoju rodinu, tak túžim si zaobstarať aj vlastné sliepky:-D


Teraz v čase karantény, máš asi aj ty čas na veci, ktoré by v normálnom fungovaní boli na druhej koľaji. Ako tento čas prežívaš? 

Pre mňa je tento čas veľkým požehnaním. Uvedomujem si, že to nie je pre svet ľahké, ale vidím v tom aj možnosť pozerať sa na život z inej strany. Zahlbovať sa do seba, rozmýšľať nad tým, čo je naozaj podstatné, vážiť si čerstvý vzduch, prechádzky, naozajstné priateľstvá, zdravie, život, ale aj sväté omše a objatia, ktoré mi chýbajú…


Not alone – heslo budúceho festivalu Lumen. Ako sa dotýka teba?

Pri tomto hesle mi napadla veta z filmu Into the wild, kde si hlavný hrdina na konci svojho života uvedomil, že šťastie je najkrajšie, keď ho s niekým zdieľame. 

Zároveň to pre mňa znamená aj povzbudenie byť tu pre iných a nie sama pre seba. 🙂


Ďakujeme veľmi pekne za odpoveď a prajeme pekný a požehnaný deň +