Divadlo Titus Zeman: Cesta za slobodou

Pozývame vás na predstavenie o dramatickom životnom príbehu slovenského saleziána a mučeníka pre duchovné povolania dona Titusa Zemana, v podaní slovenských i českých saleziánov. Vzniklo v roku 2015 pri príležitosti 100. výročia narodenia dona Titusa. Informácie a súvislosti zo života čerpali z viacerých životopisných kníh a brožúr, výpovedí spolubratov i tých, ktorým pomohol prekročiť hranice. Viac o predstavení nájdete v skupine na sociálnej sieti. Na festivale si ho môžete pozrieť v piatok 2. júna o 18:15 v Mariánskej sále.

Ako „Tweetovať s Bohom“

Autor knihy „Tweetovať s Bohom“ Rev. Dr. Michel Remery M. Sc.  je kňaz diecézy Rotterdam v Holandsku. Študoval architektúru na Univerzite Technológie Delft (TU Delft), najväčšej a najstaršej štátnej technologickej univerzite v Holandsku. Neskôr pracoval pre Holandské kráľovské letectvo. Po štúdiách teológie v Ríme následne dokončil dizertačnú prácu na tému vzťahov medzi liturgiou a architektúrou na Pápežskej Univerzite Gregoriana.

Otec Remery slúži desiatky rokov ako výpomocný kňaz hneď v niekoľkých farnostiach v holandskom Leidene, kde pracuje vo veľkej miere s mladými a univerzitnými študentmi. Sprevádza ich na púťach do Surinamu, Talianska, Svätej zeme, Poľska, Turecka či na Svetové dni mládeže. Niekoľko rokov bol členom poradného výboru pre nové média a mladých vo Vatikáne. V súčasnosti pôsobí ako zástupca generálneho tajomníka Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Okrem iného je sekretárom Výboru CCEE pre Sociálnu komunikáciu so sídlom vo Švajčiarsku. Na tohtoročnom festivale ho môžete stretnúť v piatok 2. júna o 17:00 u Františkánov.

Godzone pre LUMEN festival

Ak niečo naozaj vystihuje projekt Godzone, tak je to vášeň vidieť na Slovensku generáciu mladých ľudí, ktorí žijú osobný vzťah s Bohom, prehlbujú svoju vieru, pretavujú ju do skutkov a premieňajú tak našu krajinu na Božiu zónu. Túto vášeň členovia Godzone tímu zhmotňujú rôznymi spôsobmi a najznámejším je každoročné novembrové evanjelizačné turné Godzone tour. Vďaka festivalu Lumen nemusíte čakať až do jesene. Godzone bude súčasťou piatkového programu festivalu na hlavnom stagei.

Projekt Godzone vznikol už v roku 2010 po prvom úspešnom evanjelizačnom turné ako prirodzené pokračovanie služby Spoločenstva SP zo Sliača, ktoré sa aj dovtedy venovalo najmä evanjelizácii medzi mladými a šíreniu silného posolstva. Jadro projektu tvoria práve ľudia zo Spoločenstva SP a miestna chválová kapela ESPÉ. Pri príprave a realizácii veľkých produkcií sa ale tím rozrastá o desiatky až stovky priateľov z celého Slovenska aj Českej republiky, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou tejto služby. Na pódiách sa v rámci Godzone najčastejšie stretávajú hudobníci z kapiel Heartbeat, Godknows, LCH Live a ESPÉ a tiež množstvá hudobníkov a umelcov z rôznych iných zoskupení. Počas festivalu Lumen si budete môcť vychutnať ich zjednotenú kreativitu a radosť z tvorby pre Kráľa Kráľov. Veríme, že na Trnavskom námestí zažijete nielen počas Godzone Božiu zónu a všetci spoločne sa dotkneme neba!

Len ty a… Bystrík

Preslávil sa už v roku 2005 ako víťaz speváckej súťaže Coca-Cola PopStar, kde porazil 244 interpretov. Odvtedy sa úspešne drží na slovenskej popovej scéne doteraz. Zaspievaj si aj ty na Lumene s Bystríkom!

Bystrík bude na festivale doma. Tento rodený Trnavčan však miesto diváka po prvýkrát vymení za pódium.  Hudbe sa venuje už od svojich osemnástich rokov. Za ten čas stihol vydať tri albumy: Mám, čo som chcel, Len ty a jaBublifuk. Okrem toho má za sebou spoluprácu s množstvom zvučných mien zo slovenskej hudobnej scény. Spoločné turné absolvoval so skupinou Komajota, či spevákom Robom Pappom. Hudbou sprevádzal piesne Dominiky Mirgovej i Denisa Lacha. A zaspieval si aj so Zuzanou Smatanovou a Adamom Ďuricom. Bystríka, okrem jeho gitary, sprevádza skupina v zložení: Peter Kadera (basová gitara), Lukáš Slabý (bicie), Roman Áč (banjo, banjolit) a Peter Letovanec (trúbka). V sobotu na hlavnom stagi – Bystrík Band!

[Čo na to bývalí] Maroš Peciar

Cesty riaditeľov Festivalu Lumen sú rôzne. Napríklad Maroš Peciar po riaditeľskej stoličke vycestoval na misiu na Sibír. V ďalšom rorhovore s bývalým sa dozviete ako náš festival vníma misionár.

  1. Kto som, čo som a kde teraz pôsobím

Rodený trnafčan, hoci v Trnave som prežil hlavne svoje detstvo. Od 15 rokov som „obyvateľom sveta“, všade sa rýchlo cítim doma. Premiestňovať po svete som sa začal z tých chvíľ, odkedy ma zaujal výchovný príbeh dona Bosca. Verím tomu, že svoj život môžem najlepšie prežiť vtedy, ak ho podarujem. Sen o večnej mladosti sa v štydidsiatke definitívne rozplynul, preto jediný spôsob ako zostať mladým, je byť s mladými a dôverovať im. Ako rehoľník, vychovávateľ, kňaz som členom skupiny, ktorá žije a pracuje v najchladnejšom meste na svete, v Jakutsku, na Sibíri. Pomáham v procese, aby sa viera v Boha a cirkevné spoločenstvo stali nádejou pre miestnych ľudí.

  1. Ako vyzeral festival, keď si bol riaditeľom?

Festival vyzeral mlado. Prežil som s Festivalom Lumen 3 krásne roky. Viac ako o riaditeľovi je festival o skupine mladých ľudí, ktorí počas celého roka do detailov vysnívajú ďalší ročník. Keď tak pozerám späť za tri roky sa mnoho pomenilo, i na arcibiskupskom, i na radnici, i u rôznych sponzoroch. To čo bolo temer konštantou, bolo nadšenie mladých a želanie robiť dobro dobre.

  1. Čo bolo pre Teba najťažšie počas ”riaditeľovania”?

Prichádzať nepripravený na porady. A plniť deadliny. Ako pre všetkých členov hlavného tímu, Festival Lumen bol aj pre mňa jedným z projektov, ktorým som sa súbežne venoval. Všetky ostatné ťažkosti boli oveľa menšie, hoci na život festivalu mohli mať a mali existenčný dopad – rozpočet, počet aktívnych dobrovoľníkov, naladzovanie vzťahov medzi organizátormi a spoluorganizátormi… Tam som jednoducho Pánu Bohu povedal: chceš, aby tu v Trnave Festival Lumen bol? Tak prosím, pomôž. A On nás nikdy nenechal v štychu.

  1. Naopak, čomu si sa najviac tešil?

Keď sme v nedeľu nadránom naložili poslednú zábranu do kamióna, pozreli na hodinky, či v tomto roku padol rekord na upratovanie po festivale, urobili fotku na pamiatku. Cezpoľní odišli na prvé nedeľné vlaky a ja som sa po pešej zóne vybral k rodičom na Tulipán. Ten pocit dobre vykonanej práce, vďačnosti dobrovoľníkom, neskutočnej únavy a tichej radosti z toho, že môžeme byť neužitoční sluhovia… to je skutočne na nezaplatenie.

  1. Prečo podľa teba vydržal Festival Lumen takú dlhú dobu?

Neviem posúdiť, či je to dlhá doba. Každý jeden ročník, počnúc od prvých na Kopánke, cez športovú halu až na Trojičné námestie si zaslúži osobitný obdiv a uznanie. Nikto nespočíta osobohodiny, ktoré mladí podarovali druhým mladým, mestu, kraju, Cirkvi. Tiež nemožno vyjadriť pre koľkých mnohoročná skúsenosť dobrovoľníctva na festivale vytvorila základ ich živnosti, ich pracovných návykov, prvé skúsenosti s dodávateľmi. Nie, oni sa na festivale nenabalili, skôr naopak. Mnohí okrem svojho času dali k dispozícii autá bez preplácania benzínu a telefonovali za svoje.

Tuná by som hľadal príčinu. Ak niečo robíš kvalitne, veľkodušne a s nadšením… tak to potom vidno – aj na počte ročníkov. A druhá príčina – sila nevzdať sa, vynájsť sa aj napriek ťažkostiam a neprerušiť tradíciu. Myslím, že po jednoročnej prestávke by to Festival Lumen už nerozchodil (dlho som váhal, či túto vetu vôbec napísať…).

  1. Ako vnímaš festival teraz?

Tým, že žijem na druhom konci sveta, tak veľmi nie som v obraze. Viem, že sa v tomto roku pripravujú veľké veci, Jano (terajší riaditeľ) je veľký motivátor a srdciar, a my ako saleziáni stále stále pracujeme s mladými. Počas mojej návštevy v Trnave som si uvedomil, že pri Saleziánoch rastie plnohodnotná druhá generácia… Toto je iba pár rýchlych dojmov.

  1. Čo želáš festivalu do budúcna?

Tuná iba nadviažem na dojmy. Želám Festivalu Lumen, aby zostal trnavským. Aby jeho podoba vždy vyhovovala predovšetkým mladým. Aby aj naďalej bol cvičiskom pre stovky dobrovoľníkov. A aby ocinovia a maminy, ktorí pomohli Festivalu Lumen dozrieť, to isté dopriali aj svojim deťom v ich procese dozrievania.

1 2 3 4 5