This is custom heading element

Dnes sa nám prihovorí Emil Šafár, bol pri vzniku festivalu a jeho riaditeľom bol neskutočných trinásť rokov.

  1. Čau Emil, porozprávaj nám mladším, ktorí sme ťa na Lumene nezažili, niečo o sebe.

Momentálne som ešte v Šaštíne, no zrejme v priebehu niekoľkých mesiacov sa to zmení. Ako dôchodca som výpomocný kňaz a slúžim v tom, čo je potrebné, najmä bežná farská pastorácia, osobitne spovedám, pochovávam a iné.

  1. Ako vyzeral festival, keď si bol riaditeľom?

Od začiatku do roku 2005 to možno nazvať obdobie veľkého „boomu“ festivalu Lumen. Od zelenej lúky (ihrisko na Kopánke), cez športovú halu, až na námestie v centre mesta. Z roka na rok vzrastali náklady, úroveň a zložitosť podujatia. No pracovalo sa s nadšením a bolo to vzrušujúce pre nás – organizátorov. Myslím, že to bolo obdobie, keď ľudia boli vďační, bolo pre nich cťou podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na festivale Lumen a nebola núdza o dobrovoľníkov a pomocníkov, ba aj sponzori sa nachádzali pomerne dobre. Myslím, že sme mali vynikajúci, schopný, aj obetavý kolektív hlavných organizátorov festivalu, bez ktorých by to nešlo.

  1. Čo bolo pre teba najťažšie počas vedenia festivalu?

Ani to veru neviem pomenovať. No v niektorých rokoch sa mi toho nazhromaždilo príliš veľa, nakoľko ako vedúci oratória som mal na starosti aj organizáciu letných táborov a iných podujatí s mládežou a samotnú činnosť oratória.

  1. Naopak, čomu si sa najviac tešil?

Keď bolo pred festivalom už všetko zariadené, vrátane finančného krytia, hudobných skupín a sprievodných podujatí (semináre a podobne). Vychutnával som si to obyčajne v posledný večer sledovaním koncertných vystúpení

  1. Prečo podľa teba vydržal Festival Lumen takú dlhú dobu?

Myslím, že to bolo vďaka jeho výbornej úrovni, hudobnej i organizačnej, ktorá priťahovala veľa účastníkov a zabezpečovala taký záujem oň a osobitne to, že na ňom vládla perfektná rodinná a radostná mládežnícka atmosféra.

  1. Ako vnímaš festival teraz?

Myslím, že festival Lumen sa neprestal neustále z roka na rok zdokonaľovať. Objavujú sa na ňom nové prvky, formy, nápady, za čo som nesmierne vďačný a obdivujem tých, čo sa do organizácie púšťajú. Avšak zdá sa mi, že nastala oproti nášmu obdobiu určitá zmena psychologickej klímy, pretože dnešná generácia mladých (i ľudí vôbec) nie je už tak “vďačná”, je do určitej miery presýtená množstvom ponúk, konkurenčnými programami. Istý negatívny vplyv má aj konzumná mentalita a spohodlnenie ľudí v dôsledku tohto vplyvu.

  1. Čo by si zaželal festivalu do budúcna?

Nerád by som bol, aby zanikol a želám organizátorom festivalu, aby našli spôsob, ako prekonať terajšie  podmienky, ktoré sa niektorým môžu zdať kritické, či krízové. Myslím, že by bolo škoda vzdať sa projektu, ktorý pre mnohých mladých, najmä dospievajúcich, znamenal výbornú formu ich evanjelizácie, bol verejným svedectvom vyspelosti súčasnej kresťanskej kultúry, ako aj dobrého kresťanského prejavu a správania. Pre mnohých organizátorov i vystupujúcich znamenal školu života, schopnosti spolupracovať, obetovať sa pre dobro iných, ba aj organizátorskej zručnosti.
Možno by stálo za úvahu vrátiť sa k rodinnej forme festivalu, vrátiť sa s koncertami do haly a porozmýšľať, ako ho ešte viac premeniť na rodinné podujatie saleziánskej mládeže a rodiny, ktorá je otvorená aj kresťanom z iných okruhov spoločenstiev, aby takto ešte viac evanjelizačne a výchovne vyznelo radostne prežívané kresťanstvo. Zo skúsenosti a svedectva mladých viem, že z festivalu Lumen žili mnohí ešte dlhý čas a boli ním ovplyvnení nielen hudobne, ale aj vo svojej viere. Pamätám si, že v dotazníkoch, ktorých sme vtedy robili mnoho, sa asi 15 percent ľudí vyjadrilo, že festival Lumen v nich naštartoval záujem o vieru, kresťanstvo, prípadne viedol k navráteniu sa k nemu.

Write a Reply or Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.